Poznáte euroatlantické hodnoty?

od redakce

Náš úspešný návrat do kapitalizmu je aj návratom k jeho tradičným hodnotám. K vykorisťovaniu človeka človekom, k násiliu všetkých druhov, k masovému ohlupovaniu a pošliapavaniu ľudských práv, k vojne ako prostriedku dosahovania cieľov kapitálu: zisku na úkor iných. Aby sme nepoburovali odkazom na diela klasikov marxizmu, stačí sa začítať do diel, napr. B. Nemcovej, J. Haška, P. Bezruča, P. O. Hviezdoslava, B. Hečku, zo svetových aspoň E. Hemingwaya, E. Remarqua, W. Styrona a tuctov ďalších a ďalších autorov. Všetci majú spoločného menovateľa: verne a pravdivo popisujú nehumánnosť a zvrátenosť kapitalizmu. Človek človeku vlkom, však.

Pravda, navonok sa tento režim tvári ľúbivo. Používa vytríbený slovník tých najkvalitnejších fráz; sloboda, demokracia, ľudské práva apod. Aktuálne to možno ilustrovať dianím na Slovensku. Podpísali sme obrannú zmluvu s USA. Už ten názov je hodný Nobelovej ceny za mier. Kto by sa netešil takej pocte? Háčik je v tom, že žiaľ nemáme nepriateľa! Naokolo je V4, a potom široko ďaleko je samé NATO, kde sme zabetónovaní až po uši. A že Rusko? Tomu by stačilo vypnúť plyn, ropu, železnú rudu a je po vojne už zajtra poobede. Bez toho, že by sem vyslali čo i len práškovacie lietadlo.

Aj vládnuca zločinecká lumpen-inteligencia, sediaca v parlamente a vo vláde, to vie. Len sú tlačení, časom i našim verným spojencom spoza oceánu. Ak to nestihnú do roka a do dňa, je po kšefte. Prídu nové voľby, a kapitál neznáša neistotu. Súrne potrebujú naše územie, našich hlupákov. To, že už niekoľko desaťročí ich sponzorujeme cez vykrádanie VSŽ Košice, kde nevložili ani hrdzavý klinec, im nestačí. Nestačí ani nákup ojazdených stíhačiek, za ktoré už dopredu dostali dve miliardy eur, zaokrúhlene šesťdesiat miliárd korún! Ak k tomu prirátame každoročnú neúplnú miliardu eur, len z Košíc; už len za toto sme mohli mať v každej dedine pohyblivé schody. Ku každému kostolíku, vrátane miestnej krčmy. Tam aj späť. No nedali by ste si obraz Havla do spálne?!

Tupoidné médiá a politici sa, samozrejme, snažia, aby sa vojnová zmluva vydarila. A keď sú v úzkych, tak sa odvolávajú na naše záväzky k našim spojencom. Prvý problém je v tom, že kto ich nám vybral za spojencov, a prečo? Za to, že nás môžu slobodne okrádať a vykorisťovať, že nám zlikvidovali priemysel, poľnohospodárstvo, školstvo a zdravotníctvo; že nám sem vyvážajú odpad všetkých druhov, od liekov až po potraviny? Že nás zatiahli a zaťahujú do svojich vojen? Za toto sú našimi spojencami?

Priznanie k zločinu

Druhý úder na city voliča hlupáčika sa vedie ešte parádnejšie. Vtĺkajú nám do hláv odkaz na euroatlantické hodnoty. Len tie nám garantujú našu budúcnosť a našu prosperitu. Ale čo to je? Za viac ako 30 havlových rokov to nikto z nich nerozmenil na drobné.

Že by to nevedeli? Aj to je možné, ale nedá sa. Posúďte sami: je to príbeh z parížskych mierových rokovaní po skončení I. svetovej vojny. Tu sa víťazné mocnosti rozhodovali o usporiadaní sveta. Tu definovali euroatlantické hodnoty, pre seba i pre ostatný svet. Svojou zrozumiteľnosťou a úprimnosťou neprekonateľne. Dovolili si to preto, lebo ešte nevedeli, že Leninova VOSR v Rusku prežije. A boli si istí, že ju utopia v krvi. A nebude svedkov, ani dôkazov.

Po vystúpení vtedajšieho prezidenta USA W. Wilsona (14. február 1919) sa ujal slova vedúci francúzskej delegácie, predseda vlády Clemenceau: »Počul som tu niečo o trvalom mieri. Viedlo sa tu veľa rečí o mieri, ktorý navždy skoncuje s vojnami. To, čo ste povedali, pán prezident, a o čom ste toľkokrát hovorili, je veľmi, áno, preveľmi dôležité. Spočítali ste si cenu takéhoto mieru? … Ak už nikdy nebudeme viesť vojny, a tiež ich nedovolíme, budeme sa musieť vzdať našich impérií a všetkých nádejí na ich udržanie. Vy, Angličania, pán Lloyd Georg, budete musieť napríklad odísť z Indie. My, Francúzi, budeme musieť opustiť severnú Afriku a vy, Američania, pán prezident, budete musieť odísť z Filipín a z Portorika a nechať na pokoji Kubu a Mexiko. Všetci sa budeme môcť vydať do týchto a iných krajín, ale len ako turisti, obchodníci a cestovatelia. Ale už nikdy nebudeme mať možnosť tieto krajiny riadiť a vykorisťovať ich. Nebudeme môcť držať vo svojich rukách obchodné cesty a sféry vplyvu. Budeme musieť odstrániť obchodné bariéry a celému svetu poskytnúť slobodu obchodu. To je len približná cena trvalého mieru. Okrem toho existujú aj ďalšie obete, ktoré by sme my, vládnuce mocnosti, museli priniesť. To je veľmi drahý mier. Sme my, Francúzi, a ste vy ochotní zaplatiť takúto cenu, aby na svete už nikdy neboli vojny?« (Pozri: Z. M. Geršov: Woodrow Wilson, Svoboda, Praha 1987, s. 186-7)

Vojnová zmluva s USA je o agresii

Priznanie k zločinu je poľahčujúca okolnosť, tak to funguje v súdnej praxi. Lenže tu sa v zločine pokračuje sústavne, menia sa len osoby a papierové hlavy. Dokedy? Do prvého jadrového úderu? Vojnová zmluva s USA nie je o mieri, ani o našej bezpečnosti. Je o agresii, o príprave na vojnu, aj za cenu obetovania a zničenia Slovenska. Má aj svoje kúzlo nechceného: pokiaľ vyblednutí a zelení v Rakúsku broja proti jadrovým elektrárňam v Česku i na Slovensku, muničný sklad v blízkosti Viedne im nevadí? A budú tam všetky druhy zbraní hromadného ničenia. Aj s vakcínami, len nie pre nich.

Hlupákom stačí kapitalizmus. Múdri a čestní ľudia chcú viac.

Michal DIENEŠ

Přečtěte si další články

3 komentáře

Milan Antal 21/02/2022 - 10:12

S autorom zdieľame rovnaké slovanské hodnoty. Veľmi dobre sa poznáme. Vynikajúca analýza. Smrť kapitalizmu. Zdravím Ťa Mišo.

Josef Kořínek u nic 21/02/2022 - 09:33

Udivuje mě, že se do vyvracení názorů pana Dieneše ještě nepustili zdejší diskusní géniové. Žeby nedovedli vyprodukovat nějakou, u nich běžnou, pitomost?

Milan Antal 21/02/2022 - 15:09

Súdruh Jozef, chápem, že ste otrasený diskusiou s tunajšími nepriateľmi veci socializmu. Skúsme sa ale na to povzniesť a bojovať s nimi silou svojej myšlienky na základe učenia Marxa a Lenina. Len tak nám ľudia uveria a pôjdu za nami. Len tak sa zjednotíme na ceste k šťastnejším zajtrajškom.

Komentáře jsou uzavřeny.

Nasepravda.cz 2023. Všechna práva vyhrazena. Vydavatel: Futura, a.s.